Zajímavá historie stomatologie

 
 
 
E-shop > Blog > Zajímavá historie stomatologie
 

Zajímavá historie stomatologie

Proč se i dnes najde řada lidí, kteří se obávají návštěvy zubního lékaře a ošetření zubů? V historii byl strach ze zubařů opodstatněný. Zapátrejte s námi hlouběji v historii a zjistíte, kam se zubní lékařství posunulo. Ani drobný zákrok by neměl bolet. Ne vždy tomu dříve tak bylo… Úvodem úryvek z knihy Domácí lékař před 100 lety…

 

“Vezmeme do úst vlažné vody a třeme zuby prsteníkem (prstem), což budeme opakovati potud, pokud nevyjde z úst voda čistá, což může po prvé trvati asi půl hodiny. Černé zuby třeba z počátku tříti také trochou popele doutníkového, pemzou či práškem zubným. Škaredá, černá místa třeba napřed nějakým ostrým předmětem oškrábati, nebo dáme si jednou zuby důkladně očistiti zubnému umělci a pak je ošetřujeme sami dále.”

Výraz Zubný červ "prežil" 3600 rokov. Človek v dobe kamennej trpel skôr nadmernou abráziou (obrusovaním zubov) z nedostatočne upravenej a tuhej potravy. Jeho priemerná dĺžka života bola tak nízka, že sa problémy so zubami často ani nestihli prejaviť. Prvé známky doloženého zubného kazu ukazujú na dobu pred 25 tisíc rokmi. Napriek tomu sa našli nástroje ako malý luk s pazúrovým úlomkom, ktorý sa roztáčal a odstraňoval kaz zo zubov. V dejinách stomatológie po dlhú dobu panovala predstava, že zubný kaz a bolesti s ním spojené, spôsobuje zubný červ. Predstava hryzenia červa vo vnúri zuba pretrvala zo starovekej Mezopotámie až do 18. storočia n. L. (Asi 3600 rokov!). Ľudia sa snažili bolesti zuba zbaviť zariekavaním červa alebo ho rôznymi prostriedkami vyhnať. Zuby sa vypaľovali horúcim drôtom.

 

Ústna hygiena a prevencia nie je nič nové. Výrazný pokrok v nazeraní na ošetrovanie zubov sa prejavil až v starovekom Grécku. Ale ani Arabský svet nebol pozadu. Kvôli svätej knihe Korán, ktorá striktne zakazovala poškodzovanie tela, bola do značnej miery obmedzená chirurgia a oveľa viac podporovaná prevencia a ústna hygiena. V Európe sa ošetrovaniu zubov venovali predovšetkým v kláštoroch. Avšak čoskoro cirkev došla k názoru, že prelievanie krvi sa nehodí k sviatosti duchovného života, a tak chirurgickú štafetu predali holičom, ktorí do kláštorov chodili za mníchmi a občasne im pomáhali. A tak potulní holičo-chirurgovia trhali zuby prostým ľuďom, zatiaľ čo pre tých najbohatších sa otvárali dvere iných možností liečby - zubnej náhrady. Prvé náhrady sa prisudzujú už Etruskom 700 pr. N. L., Kedy išlo o doslova šepkársku prácu s obrúsenými zvieracími zubami. Oveľa neskôr sa začala objavovať kombinácia slonoviny a kovu. Priekopníkom sa stalo najmä Taliansko a Giuseppangelo Fonzi. Ten zuby do protéz, ktoré sa do tej doby odoberali mŕtvym, nahradil porcelánom. Tieto náhrady mali ale iba kozmetický efekt. Protézy sa pripevnili najmä do viditeľných predných častí chrupu, kde zakrývali nevzhľadné medzery. Až potom, čo Charles Goodyear vynašiel vulkanizovaný kaučuk (guma), sa začali zhotovovať celkové protézy na bezzuboú čeľusť pre širokú verejnosť. Najstaršie dnes žijúce generácie si túto dobu pamätajú.

 

Dramatický vývoj nastal až v posledných 150-rokoch. Sledujeme vývoj od prvých amalgámových výplní, zlatých koruniek, prvých keramických, plastových a sklo-keramických koruniek k materiálom ako je titán, počítačom navrhnuté a opracované celokeramické korunky, počítačovo riadené implantácie, mikrochirurgia, ošetrovanie pod operačným mikroskopom, ... Budúcnosť nám ponúka prísľub pokroku vo forme pestovania kmeňových buniek. A jedna perlička ... najhorlivejším zubným lekárom v dejinách bol Giovanni Battista Orsenigo, ktorý počas svojej 37 rokov trvajúcej kariéry vytrhol spolu viac ako 2 milióny zubov, ktoré si všetky uschovával. Tento počet zodpovedá odstráneniu 185 zubov denne.

 

Prístupy v starostlivosti o zuby boli dosť rozdielne. S rozvinutou technikou zubných náhrad prišli okolo roku 700 pred naším letopočtom starí Etruskovia. Náhradné chrupy zo zvierat najprv na mieru obrúsili a potom ho vsadili do držiakov z rýdzeho zlata. Zlaté páskové spojky používali aj k spevneniu uvoľneného chrupu, ale len v tých miestach, kde sú zuby pri hovorení vidieť. Starí Mayovia boli majstrami kozmetickej stomatológie. V zuboch sa vŕtali hlavne pre parádu. Vykladali ich drahými kamienkami a zdobili jemnou rezbou. Kelti sa zase nezapreli, že sú vynikajúcimi železiarmi, a ako dokladá minuloročný nález 2 300 rokov starých pozostatkov keltskej ženy v severnom Francúzsku, zubné implantáty vyrábali zo železa. Pravdepodobne ho vsadili žene do ďasna až po jej smrti, aby v hrobe vyzerala lepšie, pretože zákrok by bol zaživa pre ňu nesmierne bolestivý a pravdepodobne by jej spôsobil fatálny zápal. Arabskí lekári, rovnako ako tí starogrécki, kládli veľký dôraz na hygienu úst, a vymysleli preto jedny z prvých kefiek na svete aj čistiace zubné vody. S pádom ríše rímskej však nastal aj súmrak zubárstva, ktoré sa na niekoľko storočí obmedzilo len na vytrhávanie zubov, ktoré hocikedy drastickými spôsobmi vykonávali kati, holiči alebo kováči. Tí sa s neborákom moc nepárali a občas mu vytrhli aj kus čeľustnej kosti a ďasná. Na skutočnú liečbu si museli Európania počkať až do 18. storočia. Keď potom v roku 1880 zaviedli amalgámové plomby, ani netušili, že amalgám zo striebra používali na vyplňovanie zubov už 200 rokov pred naším letopočtom Číňania! Ostatne mnohé dnešné zubárske zákroky v podstate nadväzujú na dávnu vynaliezavosť našich predkov a ich experimenty, s ktorými začali prinajmenšom pred 9 tisíc rokmi . Odborné počiatky sú ale už zo starovekého Grécka. Už vtedy sa totiž začala používať anestézia a nechýbala ani zubná hygiena. Už starí Gréci používali ústnu vodu a kefky. Stredovek bol aj v tejto oblasti krokom späť. Čo sa týka protéz, tak tie prvé sa objavujú v začiatkoch osemnásteho storočia. Prvá zubná vŕtačka zase uzrela svetlo sveta v prvej polovici osemnásteho storočia vo Francúzsku. Hojne používané boli aj takzvané šliapacie vŕtačky. Vývoj išiel ale veľmi rýchlo dopredu a následne sa začali objavovať prvé elektrické vŕtačky a celkovo sa na ústnu hygienu a "krásny úsmev" začal klásť čoraz väčší dôraz.

 

A aká nás čaká budúcnosť?

 

Predpoveď je takmer neuveriteľná. Podľa prezidenta ČSK Romana Šmuclera je stomatológia suverénne najdynamickejším odbor svetovej medicíny. Budú nás ošetrovať roboti? Ošetrenie bude bezbolestné a vymiznú takmer zubné kazy? Dnes zachraňujeme zuby, ktoré sme predtým rovno trhali. Vďaka digitalizácii už dnes pracujeme s pomocou rôznych robotov, ktorí modelujú zubné náhrady. Stroje blízkej budúcnosti, ktoré už sú v laboratóriách, urýchli prácu lekárov až desaťkrát. Lekár by mal hlavne kontrolovať. Stroj je presnejší, nestarnný, neunaví sa za 24 hodín práce denne. Môže lepšie diagnostikovať kaz, pretože vidia ultrafialovo alebo infračerveno. Stomatológia tak podľa slov prezidenta SKZL smeruje od liečenia zubov k estetickej úprave úsmevu. Technológie sú vymyslené jednak pre vyššiu šancu na úspech, ale aj pre nižšiu cenu ošetrenia. Teda kvalitná stomatológia by mala byť dostupná viac a viac ľuďom.

 

Použitá literatura: MDDr. Jan Dědeček

Kompendium stomatologie I – Jiří Šedý, Encyclopaedia britannica, Dental History – American College of Dentists, Lidové lékařství – E. Loffler, Dějiny zubní medicíny – Přemysl Paichl.

http://www.studio32.cz/historie-zubniho-lekarstvi/,https://zdravi.euro.cz/roman-smucler-stomatologie-je-suverenne-nejdynamictejsi-obor-svetove-mediciny/, https://zdravi.euro.cz/roman-smucler-stomatologie-je-suverenne-nejdynamictejsi-obor-svetove-mediciny/, http://extrastory.cz/zuby-se-vrtaly-uz-pred-9-000-lety-mayove-je-vykladali-drahokamy.html

 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
google-site-verification=Oc4MOf4q3ElOtZLt1C1oH5XT_UMgGiIpsmr6QELjVx0
Plná (Desktop) verze